25.9.2014 autor: Mgr. Veronika Kovalčíková

Monaco, Nice a Cannes – tri oriešky východnej časti Azúrového pobrežia.

Leto sa v našich končinách pomaly uberá do zabudnutia a teplé slnečné dni strieda pochmúrna atmosféra hmlistých rán a upršaných dní so skorým stmievaním. Už som si myslela, že na to všetko teplé a pekné, čo slnečné lúče dokážu priniesť, si budem musieť počkať do budúceho leta, keď som sa dozvedela, že ma rodičia berú na predĺžený víkend k moru na Francúzsku riviéru. Predstava nekonečne dlhých hodín presedených v autobuse nebola veľmi príjemná, ale očakávania z cieľa trasy, nové zážitky z nepoznaných, tak často ospevovaných miest a zoznam účastníkov poznávacieho zájazdu zahnal pochmúrne myšlienky.

Vyrazili sme z Košíc predpoludním. Cez Maďarsko, Slovinsko a Taliansko sme pred siedmou ráno stáli nad útesmi Stredozemného mora. Východ slnka nad morskými vlnami na brehoch presláveného Monte Carla dal zabudnúť na ubolené telo po celodennom cestovaní. Foťáky a mobily všetkých zachytávali nádherný pohľad na slnko, ktoré míľovými krokmi uháňalo stále vyššie nad naše hlavy, aby nám povedalo, že leto ešte neskončilo. A ono naozaj neskončilo a prezentovalo sa krásnymi troma dňami, ktoré niekoľkokrát znásobili nezabudnuteľné zážitky z navštívených miest.

FOTO Východ slnka nad Azúrovým pobrežím

Monacké kniežatstvo, mestský štát so svojimi historickými budovami, krásnymi záhradami, modernými hotelmi. Dychtivo sme nasávali pohľady na stavby v skalách, kde už pomaly niet kde hodiť ihlu a stále rastú, na prístav plný luxusných jácht a bielučkých vyblýskaných lodí kolíšucich sa na modrých vlnách.    

Azúrové more je naozaj belasé, vo všetkých možných i nepredstaviteľných odtieňoch. Stúpame po kamenných schodoch na nádvorie pred sídlo monackého kniežatstva, kde ako sochy v snehobielych kombinézach stoja príslušníci čestnej stráže. Námestie je skoro ľudoprázdne, pretože sme tu medzi prvými,  obyvateľstvo sa iba prebúdza a turisti ešte iba prídu. Vychutnávame si pohľady na slnkom zaliate more, prístav plný lodí, vôňu čerstvo poliatych kvetov, kríkov, starých košatých stromov. Pod nami je botanická záhrada, nad ňou sa týči starobylá budova morského múzea a ešte starší kostol, v ktorom sú uložené pozostatky zakladateľov tohto výnimočného impéria.

FOTO Kniežací palác v Monacu

Tešíme sa na prehliadku futbalového štadióna Stade Louis II, kde má sídlo slávny AS Monaco, s nedočkavosťou sa pripravujeme na dotyk s traťou kde sa každoročne naháňajú monoposty formule 1, pohľad na preslávené kasíno v Monte Carle, na zázraky japonskej záhrady. Vychutnávame si chvíle pri šálke kávy na miestach, kde sa bežný človek nedostane každý deň. Človek by chcel vidieť všetko, ale čas beží rýchlo. Je popoludnie a my máme naplánované kúpanie na pláži, ktorú sme doteraz obdivovali iba v televízii, či na fotografiách. Dychtivo, po zrnkách jemnučkého piesku, vstupujeme do nádherných modrých morských vĺn.  Je to naozaj príjemné spestrenie dňa a pekný zážitok, na aké sa naozaj tak skoro nezabúda.

FOTO Pohľad na trávnik futbalového štadióna Stade Louis II

FOTO Nová časť Monaca – Fontviele

 

FOTO Zastavaný je každý meter plochy

 

FOTO Jedna z najkrajších častí monackej pláže

Druhý deň začíname v Saint- Tropez. Vystupujeme z autobusu priamo pred budovou policajnej stanice, ktorú preslávil Luis de Funés a jeho policajní kolegovia z filmu. Stará Gendarmerie nás víta neporušená v pôvodnom šate, akoby od nej iba včera odišli filmové štáby.

FOTO Gendarmerie v prístave Saint Tropéz.

 

Prístav malého mestečka je úchvatný, plný života a najmä plný turistov. Obrovské staré hrdzavé kotvy na brehu medzi obrovskými skalami sú ako stvorené na pamätné fotografie Mali sme šťastie. V centre mestečka vidieť ako funguje tržnica. Pestrá ponuka všeličoho je priam predurčená na to, aby si človek kúpil nejakú drobnosť na pamiatku.

Presúvame sa do mesta filmových hviezd, do Cannes. Je to ďalšia perla Azúrového pobrežia, ktorá láka turistov vďaka svojmu čaru. Divadlo Claude Debussy je samozrejme tým najväčším lákadlom. Kto by si nechcel domov priniesť fotku z červeného koberca, po ktorom každoročne vystupujú najväčšie osobnosti zo sveta filmu a kráčajú si pre svoje ocenenia.

Po horúcom dni, v ktorom sme stihli ešte prehliadku malej fabriky na výrobu originálnych francúzskych parfémov a prechádzku Port Grimaud, čo sú malé Benátky na francúzskom pobreží, prišiel dlho očakávaný záver.

FOTO Port Grimaud

Pobrežie v Cannes má pláže s pieskom, ešte jemnejším ako v Monte Carle. Príjemné bolo plávať v čistučkej vode s teplotou ako v najhorúcejších letných dňoch. Už sa stmieva a zážitky sa pomaly vstrebávajú do pamäte každého z nás. Bolo ich toľko, že nebol doteraz ešte l čas na ich usporiadanie.

Je ráno a začína posledný deň pobytu na Côte D´Azur. Čerešničkou na pomyselnej torte malo byť Nice, najväčšie mesto na pobreží, ktoré sme mali naplánované vidieť. A bolo naozaj očarujúce. Vyše sedem kilometrov dlhá anglická promenáda bola úvodom do naozaj nezabudnuteľných pohľadov. Vystúpali sme po schodoch na miesto, kde sme mali perlu azurového pobrežia ako na dlani.

FOTO Anglická promenáda v Nice

Nádherné pohľady na modré morské vlny, nekonečne dlhé pláže, staré aj nové stavby v centre mesta, historické budovy, fontány, sochy, uličky s kaviarničkami a obchodmi. Prešli sme tržnicu s nekonečnou ponukou ovocia, pestrou paletou zeleniny, rýb, kvetín, či remeselných výrobkov. Prechádzky uličkami Nice nemajú konca. Je čas obeda a hľadáme si miesto, kde by sa naša početná skupina mohla naobedovať. Pizzéria na malom námestičku ponúkla dostatok voľných miest, a tak si sadáme a objednávame si z početného množstva špecialít. Pohodu nedeľňajšieho obeda znásobuje fľaša dobrého francúzskeho vína a táto neopakovateľná chvíľa je dokresľovaná ešte melódiami klasických šansónov v podaní štýlovo oblečenej speváčky predierajúcej sa v nespočetnom dave zahraničných turistov.

FOTO Šansóny na jednom z námestí v Nice.

Ešte popoludňajšia prechádzka po vydláždenom parku s osviežujúcou chladnou parou vychádzajúcou z podzemia, obdivné pohľady na sochu bohyne Niké, káva, zmrzlina a ide sa posledný krát k vode. Pohľady na pristávajúce lietadlá, okrúhle kamene prímestskej pláže pod nohami vlny a zapadajúce slnko predznamenáva blížiaci sa koniec.

Domov sme si doviezli krásne zážitky, kopec spomienok a ešte kúsok leta, ktoré akoby sa s nami nechcelo rozlúčiť a odprevadilo náš až pod úpätie Slanských vrchov a hrdé štíty Tatier.